Genomové nestability indukované absencí telomerázy u Arabidopsis
Témou predkladanej práce bola cytogenetická charakterizácia dvoch telomerázovo-deficientných (línie A a B) a jednej kontrolnej kalusovej in vitro kultúry A. thaliana. Všetky kultúry dlhodobo prežívali, preto bolo otázkou, akým mechanizmom bola u telomerázovo-deficientných kultúr vyriešená ochrana ko...
Uloženo v:
| Hlavní autor: | |
|---|---|
| Další autoři: | |
| Typ dokumentu: | VŠ práce nebo rukopis |
| Jazyk: | Slovenština |
| Vydáno: |
2006.
|
| Témata: | |
| On-line přístup: | http://is.muni.cz/th/63868/prif_m/ |
| Shrnutí: | Témou predkladanej práce bola cytogenetická charakterizácia dvoch telomerázovo-deficientných (línie A a B) a jednej kontrolnej kalusovej in vitro kultúry A. thaliana. Všetky kultúry dlhodobo prežívali, preto bolo otázkou, akým mechanizmom bola u telomerázovo-deficientných kultúr vyriešená ochrana koncov chromozómov. Základné pozorovania na cytogenetickej úrovni ale odhalili v prípade oboch telomerázovo-deficientných in vitro kultúr vysokú frekvenciu anafázových mostíkov (45% v prípade A línie a 83% u B línie v porovnaní s 0,9% u kontrolnej kultúry). Ani jedna z kultúr si teda nevytvorila alternatívnu stratégiu ochrany koncov chromozómov a v oboch neustále dochádza k prestavbám genómu. Pri pozorovaní však boli zaznamenané rozdiely medzi líniami vo veľkosti a morfológii jadier. Na popísanie týchto rozdielov bola použitá podrobná cytogenetická analýza s využitím merania veľkosti genómu a viacfarebnej fluorescenčnej in situ hybridizácie s centromérovými a 25S rDNA sondami. Analyzované bo. The aim of presented work was the cytogenetic characterization of two independent A. thaliana telomerase-deficient (A and B) and control cell cultures. All cultures survived for longtime; therefore the question appeared how the end protection in telomerase deficient cell cultures was gained. Nevertheless basic cytogenetic observations revealed high frequency of anaphase bridges in both cases of telomerase-deficient in vitro cultures (45% in A line and 83% in B line compared to 0,9% in control culture). Thus, none of the telomerase-deficient cultures has adapted a mechanism to protect chromosome ends and both suffer from genome rearrangements. However, strong differences between A and B lines in nuclei size and morphology were noted. To access these differences, a detailed cytogenetic analysis was employed with the use of measurement of genome size and multicolor fluorescence in situ hybridization with centromeric and 25S rDNA probes. All three lines were analyzed as well as wild-type p. |
|---|---|
| Popis jednotky: | Vedoucí práce: Jiří Široký. |
| Fyzický popis: | 61 l. |