Sekularizačná téza a jej kritika v diele P.L. Bergera, M. Juergensmeyera a J. Casanovu
Osvietenstvo prinieslo západnému svetu revolúciu rozumu, ktorá otriasla starým svetovým poriadkom nerozlučne spätým s kresťanstvom a nastolila nový ľudský poriadok spočívajúci na zákonoch prirodzeného rozumu. S pádom starej Európy sa nevyhnutne spájali myšlienky sekularizácie, prostredníctvom ktorej...
Uloženo v:
| Hlavní autor: | |
|---|---|
| Další autoři: | |
| Typ dokumentu: | VŠ práce nebo rukopis |
| Jazyk: | Slovenština |
| Vydáno: |
2005.
|
| Témata: | |
| On-line přístup: | Elektronická verze přístupná pouze pro studenty a pracovníky MU |
| Shrnutí: | Osvietenstvo prinieslo západnému svetu revolúciu rozumu, ktorá otriasla starým svetovým poriadkom nerozlučne spätým s kresťanstvom a nastolila nový ľudský poriadok spočívajúci na zákonoch prirodzeného rozumu. S pádom starej Európy sa nevyhnutne spájali myšlienky sekularizácie, prostredníctvom ktorej malo byť docielené definitívne oddelenie cirkevnej moci od novoustavujúcich sa národných štátov. Náboženstvo bolo postupne vytlačované z verejného života, základom usporiadania moderných spoločností sa stala odluka cirkvi od štátu, autonómia vzdelávania a kultúry a sloboda vierovyzania. S nástupom komunizmu sa marginalizácia a v tomto prípade až ťaženie proti náboženstvu rozširovala postupne do väčšiny krajín vtedajšieho sveta. Oba ekonomickopolitické usporiadania, kapitalizmus aj socializmus, v sebe niesli požadiavku vytesnenia náboženstva z verejných sfér ako priamy následok procesu modernizácie založeného na racionalizácii myslenia a jednania aktérov, ako aj interakcií medzi nimi. Začiat. |
|---|---|
| Popis jednotky: | Vedoucí práce: David Václavík. |
| Fyzický popis: | 58 l. |